Táto téma bude rozdelená na 6 x 60 min. lekcie - na ukážke diela budú demoštrované umelecké jazykové prostriedky a zároveň gramatika Literárne dielo Malý princ bude predmetom záverečných rozdielových skúšok študenta, je preto potrebné mu venovať dostatok času a dobre ho poznať. Na konci každej lekcie zadá lektor študentovi domácu úlohu, ktorú si spolu na ďalšej lekcii opravia. (dokončiť cvičenie, napísať opis -dynamický alebo statický, napísať príbeh, zhrnutie, ...) I. časť: 1. literatúra - predstavenie literárneho diela, charakteristika žánru, členenie - úryvky: čítanie a analýza - diskusia 2. gramatika - spojky, častice: členenie, vyhľadávanie v texte, cvičenia študent si do ďalšej lekcie vypočuje audio knihu II. časť 1. literatúra - umelecké jazykové prostriedy v diele (metafory, prirovnania, ...) - diskusia 2. gramatika: prídavné mená (gramatické materiály budú doplnené v daný týždeň výuky) časť študent si do ďalšej lekcie prečíta pdf knihu III. časť 1. literatúra - anaylýza postáv - kompozícia, konflikt - analýza citátov -hl. myšlienka, roprávač 2. gramatika: slovesá (gramatické materiály budú doplnené v daný týždeň výuky) Audio kniha: https://www.youtube.com/watch?v=OdVY3O8sXXk Analýza: Lit. druh: epika Lit. žáner: rozprávka – filozofická rozprávka pre dospelých (rozprávky by mali byť zdrojom poučenia) toto dielo je úvahový, fantastická lit. Čas: zrejme v dobe 2. sv. vojny. Odohráva sa počas 8 dní Námet: nepochopenie, ignorancia, sebectvo a malichernosť Zaradenie do doby: – moderná svetová literatúra – francúzska literatúra Ako vnímali kresbu klobúka dospelí a ako chlapec? Čo v nás môže vyvolať samota pod hviezdami uprostred púšte? Podľa čoho spoznal pilot v Malom princovi samého seba z detstva? Čo sa môže ukrývať za symbolom baobabov - na prvý pohľad neškodných, no v skutočnosti pre planétu nesmierne nebezpečných stromov? Ktorý prírodný zákon nevedel Malý princ pochopiť? Prečo ho poburoval? (zákon silnejšieho) Bola prosba Maelého princa o kresbu ovečky náhodná alebo predvídal dôležitosť ovečky pre svoju planétu? (ovečky by mali ničiť pre planétu veľmi nebezpečné baobaby) Ktoré motívy príbehu o Malom princovi patria medzi znaky rozprávky? Vyhľadaj rozprávanie Malého princa o planétach. Čo si sa dozvedela? V záverečnej časti nájdi pointu a napíš ju. Vysvetli jej význam. Kto je rozprávač? Ako sa kniha delí? Aký je kompozícia? Čítame, pracujeme s textom Porozumeli ste rozprávaniu autora – pilota? Čo myslíte, prečo v ňom dospelí nepochopili detské kresby? Na čom je založená súhra medzi rozprávačom a malým princom? Čo podľa vás chýba dospelým, aby postrehli podstatu vecí tak, ako ju vidia deti? Prečo malého princa na jednej strane fascinuje skutočnosť, že ovečky sa živia trávou, no na druhej strane ho hnevá, že schrúmajú aj ruže s tŕňmi? Rozvíjajte motív v súvislom rozprávaní. Vložte doň aj svoje vlastné názory, postoje, presvedčenie. Veľhad kráľovský je had z čeľade veľhadovitých. Ide o nejedovatý druh, žijúci v Strednej a Južnej Amerike. Pre svoju miernu povahu je obľúbený u chovateľov. Aké je počasie na Sahare? Vyber si jedno zviera, ktoré žije na Sahare a stručne o ňom porozprávaj. Aké púšte okrem Sahary poznáš? Najkrajšie citáty z knihy Malý princ - Antoineho de Saint-Exupéry: Ktorý sa ti páči? Ako ktorému rozumieš ty ? “To je debnička. Vnútri je ovečka, akú chceš.” “Ľudia sa napchajú do rýchlikov, ale potom už nevedia, za čím idú. Tak sa v nich natriasajú a vozia sa stále dokola. Nestojí to za to.” “Najlepšie vidíme iba srdcom. To, čo je najdôležitejšie, je pre oči neviditeľné.” “Oveľa ťažšie je súdiť sám seba, ako súdiť ostatných.” “Ale márnivec ho nepočul. Márnivci počujú iba chválu.” “Ak chce byť človek vtipný, občas sa mu stane, že trochu klame.” “Musím vydržať dve alebo tri húsenice, aby som mohol spoznať motýľov.” “Neviete si predstaviť, aké hrozné je mať celý život naplánovaný.” “Domýšľaví ľudia nikdy nepočujú nič iné ako chválu.” “Všetci dospelí boli najprv deťmi. Ale máloktorý z nich sa na to pamätá.” “Navždy sa stávaš zodpovedným za to, čo si si k sebe pripútal.” “Človek vníma len taký svet, ktorý v sebe nosí.” „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ “Púšť je krásna práve tým, že niekde ukrýva studňu.” „Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť.“ „Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.“ “Ty si ale podivné zviera, tenké si ako prst, ale mocnejšie ako prst kráľa.” „Či už je to dom, hviezdy alebo púšť…To, čo ich robí krásnymi, je neviditeľné!“ “Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!” “Keď si ma skrotíš, budeme potrebovať jeden druhého. Budeš pre mňa jediným na svete a ja zase pre teba jedinou na svete.” “Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť, čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody.” “Je treba žiadať od každého to, čo môže dať. Autorita je založená predovšetkým na rozume.” “Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba ustavične čosi vysvetľovať.” “Ak teda chceš porozumieť ľuďom, prestaň počúvať, čo hovoria.” “Dospelí si potrpia na čísla. Keď im rozprávate o novom priateľovi, nikdy sa vás neopýtajú na podstatné veci. Nikdy sa neopýtajú: “Aký má hlas? Aké sú jeho obľúbené hry? Zbiera motýľov?” Namiesto to sa vás opýtajú: “Aký je starý? Koľko má bratov? Koľko váži? Koľko zarába jeho otec..?” Až potom si myslia, že ho poznajú.” Pravá láska sa nikdy nerozdá. Čím viac dávaš, tým viac ti zostáva. “Kto ide stále rovno, ďaleko nepríde.” “Ak chceš pochopiť slovo šťastie, treba ho chápať ako odmenu a nie ako cieľ.” “Hviezdy sú krásne vďaka kvetine, ktorú nevidno. Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.” “Všetky hviezdy kvitnú kvetinami.” Predstav si, že v tejto bedničke by bolo čokoľvek, čo by to bolo? Kto, čo je pre princa najdôležitejšie? Ako si ty predstavuješ malého princa? Predstav si, že by si stroskotala na púšti, čo by si robila? Lit. druh: epika Lit. žáner: rozprávka pre dospelých Lit. forma: próza Téma: Stretnutie detského sveta so svetom dospelých Idea: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Hlavné postavy: pilot ( autor ) - dospelý ale stále sa cíti byť dieťaťom Malý princ – malý, blonďavý chlapec s obrovskou fantáziou, ktorý musí vždy počuť odpoveď na otázku, ktorú kládol Vedľajšie postavy: kráľ – žil na prvom asteroide a každému chcel rozkazovať márnivec - žil na druhom asteroide a miloval, keď ho ľudia obdivovali, bol samoľúby pijan – obýval tretí asteroid, pil, pretože sa hanbil za to, že pije biznismen – obyvateľ štvrtého asteroidu, len počítal svoje hviezdy a o nič iné sa nezaujímal lampár - mal svoj asteroid (piaty), kde stále zhasínal a zasvecoval svoju lampu zemepisec - šiesty asteroid písal hrubizné knihy, „ Ale nie som cestovateľ. Zemepisec nechodí robiť súpis miest riek, vrchov, morí, oceánov a púští. Zemepisec je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal...“ výhybkár - líška – prezradila Malému princovi tajomstvo – „ Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očami neviditeľné.“ Autor na týchto vedľajších postavách opisuje zlé vlastnosti ľudí, ktorí v živote zabúdajú myslieť na to najdôležitejšie. Ale pri líške naopak dobré vlastnosti, priateľstvo a lásku. Postavy - analýza: Hl. postava – Malý princ – autor si ho vymyslel, aby nám pripomenul, že Malý princ je detská časť, ktorú v má každý v nás aj keď si to nechceme pripustiť, tak som ho v sebe mali. Malý princ je typ zvedavého dieťaťa, kladie otázky, nechápe nespravodlivosť, pýta sa na otázky odhaľuje vlastnosti ľudí. Malý princ je malý, nevinný, roztomilý, neskazený, roztomilý, citlivý, milujúci, priamy, putuje vesmírom, aby spoznal svet je to chlapček z B612 zrazu sa objaví na púšti z neba, rád kladie otázky do omrzenia, ale sám na otázky neodpovedá, má žltú šál, rozpráva o svojej planéte a ceste po asteroidoch po celej dielo nestráca sovu detskosť – nenechal sa ovplyvniť dospelými, nakoniec sa vráti k svojej ružu, pretože spoznal, že sa musí vrátiť k tomu čo miluje a nechal sa uštipnúť hadom. Pilot – súčasne rozprávač, stroskotá v púšti, stretáva sa s Malým princom. Liška – nemala rada ľudí, ale Malý princ áno. Pretože spoznala že aj ona potrebuje priateľa, chcela sa nechať skrotiť, vychovávala ho k trpezlivosti, prezradila MP prečo je jeho ruža jedinečná MP vďaka líške pochopil, že je navždy zodpovedný za to čo si skrotil (Ružu), povedala čo je tajomstvo čistého srdca “Najprv musíme lásku dávať, až potom ju budeme dostávať.”. Had – vyjadroval sa v hádkach. Malý princ mu najskôr nerozumel “Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.”. Malému princovi pomohol, pretože ho uštipol a Malý princ sa mohol vrátiť k ružu, had mu povedal, že má takú moc keď niekoho uštipne. Kráľ – oblečený v hermelínu, sedel na tróne, na celé planétke bol sám, bol despotickým vladárom, považoval Malého princa ako svojho sluhu, mal fóbiu z toho, že chcel byť neobmedzeným panovníkom, chcel nariaďovať, rozkazovať, byť autoritou, nestrpel neposlušnosť, čiastočne bol rozumný na otázky Malého princa, zodpovedal rozkazom, záverom kráľ povedal: “Je potrebné od každého to, čo môže dať.”. Lampár – ten jediný Malého princa pochopil. Jediný sa nezaoberal sám sebou. Týmto človekom by všetci pohŕdali, kráľ, márnivec, pijan a biznismen, povedal si malý princ a išiel ďalej svojou cestou. A predsa on jediný mi nepripadá smiešny. Snáď preto, že sa zaoberá niečím iným než sám sebou. Zemepisec – sedel pri svojom stole a Malý princ u neho objavil ozajstné zamestnanie, zemepisec Malého princa považoval za bádateľa, pretože mu Malý princ rozprával o svojej planétke. Upozornil Malého princa, že existencia jeho ruža je pominuteľná. Ďalej mu poradil aby sa vydal na planétu Zem, tá že má dobrú povesť. Baobaby – rastliny ktoré rastiem na zemi, ale aj na planétach (prečo nevadili na zemi a prečo jo na planéte, obrázky …). Márnivec – domnieval sa, že ho Malý princ prišiel chváliť a obdivovať. Pijan – osamelý nešťastný, cítil že je smutný a tak utápal žiaľ v alkoholu. Pil aby zabudol, že sa hanbí že pije. Vymyslel absurditu niektorých životných situácií. biznismen – neustále počítal hviezdy a peniaze za Hviezdy, nechcel byť rušený. Výhybkár – rozprával vlaky s ľuďmi, ktorí jazdili sem a tam. Malý princ to nechápal. Výhybkár mu to vysvetlil tak, že ľudia sú nespojenie, tak kde práve sú. vyňal z toho 2 druhy ľudí. “Jedine deti, vedia čo hľadajú.” Obchodník obchodoval – s tabletkami, ktoré tíši smäd. Ruže – autor jej dáva ľudské vlastnosti pyšná, jedinečná, má rada sama seba, márnivá, bojí sa prievanu. Keď Malý princ uvidí ruže na zemi, tak ružu prehliadne, ale napriek tomu jej má rád aj keď má negatívne vlastnosti. Baránok – bol nakreslený pilotom, 1. baránok bol moc chorý, 2. to nebol baránok ale baran pretože mal rohy, 3. bol moc starý, 4. nakreslil krabicu a povedal že je v nej baránok a princ bol nadšený. Vyhľadaj v texte jazykové umelecké prostriedky (lektor nalepí na tabuľu úryvok z knihy): Zdrobnenina- slovo citovo zafarbené napr. dievčatko, stromček, slniečko, mačička, dieťatko Zveličenina- zveličené slová napr. psisko Epiteton- slovo s umeleckým prídavným menom zlaté vlasy, čistá láska, smutný vták Prirovnanie- slovné spojenie - ako, ani, sťa napr. sedí ako prikovaný biely ani sneh Metafora vonkajšia podobnosť otvorilo sa Sitno Metonýmia vnútorná súvislosť Na stene mám zavesenú Mušku. Cela škola išla na výlet. Personifíkacia/zosobnenie ľudské sloveso prenesené na vec, zviera strom plakal, psie oči sa s tebou rozprávajú Konflikt- je rozpor medzi jednotlivými postavami v texte. Podľa vzťahu človeka k okoliu môže byť trojaký. Konflikt sa nastoľuje na pozadí viny a trestu. Expresívne slová a. deminutíva + napr. rúčka, slniečko b. pejoratíva - napr. hlupák, nafúkanec c. vulgarizmy - napr. debil, idiot Vedecko-fantastická literatúra- (sci-fi) je literatúra, ktorá čerpá z poznatkov vedy a techniky a stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v budúcnosti sa môžu stať. Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo– štylistických prostriedkov do jedného systémového, celku. Kompozícia epického textu sa rozvíja od témy, postavy, prostredia. Vonkajšiu výstavbu epického textu tvoria kapitoly a diely, v básni strofy a spevy, v dramatickom texte výstupy a dejstvá Konflikt je rozpor medzi jednotlivými postavami v texte. Podľa vzťahu človeka k okoliu môže byť trojaký: 1. postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou; 2. postava sa môže dostať do konfliktu so spoločnosťou; 3. postava sa môže dostať do konfliktu sama so sebou. Konflikt sa nastoľuje na pozadí viny a trestu. Citový postoj rozprávača príbehu sa prejavuje aj v jazykovej výstavbe výpovede výberom priliehavých výrazových prostriedkov. Na vyjadrenie postoja si autor často vyberá expresívne (citovo zafarbené) slová, ktoré môžu byť kladné alebo záporné. Kladné sú napr. deminutíva (rúčka, slniečko). Slová so záporným zafarbením sú pejoratíva ( hlupák, nafúkanec). Negatívne citovo zafarbenie vyjadrujú vulgarizmy. Expresívne slová pomáhajú autorovi charakterizovať postavu. Dôležitými kompozičnými prostriedkami v epickom texte sú pásmo rozprávača a pásmo postáv. Rozprávač je nositeľom rozprávania, postavy sú nositeľom príbehu, ktorý sa rozvíja v čase a priestore. Keď sa autor stotožňuje s postavou rozprávača, hovoríme o priamom rozprávaní (ja–rozprávanie).Ak je pre autorskú reč príznačná 3. osoba minulého času, hovoríme o autorskom rozprávačovi (je-forma) Reč postáv je opakom autorskej reči. V literárnom texte sa prejavuje ako monológ alebo dialóg. Vysvetlite myšlienku, ktorá sa ukrýva za týmito slovami malého princa: „Poznám planétu, kde býva jeden pán, celý červený v tvári. Nikdy neprivoňal ku kvetine. Nikdy sa nezahľadel na hviezdu. Nikdy nemal nikoho rád. Nikdy nerobil nič iné, iba spočítaval. A celý deň opakuje ako ty: – Ja som vážny človek! Ja som vážny človek! A to ho napĺňa pýchou. Ale to nie je človek, to je bublina!“ V čom vidí dôležitosť tento princov pán, celý červený v tvári, vo veľkých veciach alebo v tom, z čoho sa tieto veľké veci skladajú? Koho zastupuje? Možno tieto slová pokladať za vyznanie základnej životnej filozofie autora? Vyslovte o tom svoj názor. Vyhľadajte v texte ďalšie úryvky, ktoré vás inšpirujú k novým úvahám. Sformulujte ich do ucelenej výpovede. Ukážka úryvku: Keď som mal šesť rokov, videl som raz v knižke o pralese, čo sa volala Pravdivé príbehy, nádherný obrázok. Bol na ňom veľhad kráľovský, ako prehĺta akéhosi dravca. Tu je kópia tej kresby: Veľa som vtedy premýšľal o dobrodružstvách v džungli a potom sa i mne podarilo farebnou ceruzkou načrtnúť prvú kresbu. Moju kresbu číslo 1. Bola takáto: Ukázal som svoje majstrovské dielo dospelým a spýtal som sa, či im kresba naháňa strach. Odpovedali mi: „Prečo by mal klobúk naháňať strach?“ Moja kresba nepredstavovala klobúk. Predstavovala veľhada kráľovského, ako trávi slona. Nakreslil som teda vnútrajšok veľhada, aby to dospelí mohli pochopiť. Vždy potrebujú nejaké vysvetlenia. Moja kresba číslo 2 bola takáto: Spisovateľ – pilot, ktorý havaroval na Sahare, spoznáva počas dní, keď opravoval motor na lietadle, postavičku z inej planéty – osamelého a opusteného chlapčeka – malého princa. Myslíte si, že je to len sen unaveného pilota? V snahe o pochopenie vychádzajte z úvodných úryvkov. Všetko sa skrýva v prvej a druhej kresbe. Kto vidí len klobúk, nie je schopný preniknúť k podstate veci, ten vníma svet len z vonkajšieho pohľadu. Pokúste sa preniknúť cez symboly a odkryť zmysel a hĺbku myšlienky v tom, čo sa nám zdá na prvý pohľad ako neskutočnosť, detská fantázia. Prvý večer som teda zaspal na piesku, tisíc míľ od akéhokoľvek obývaného kraja. Bol som oveľa opustenejší ako stroskotanec na plti uprostred oceána. Tak si viete predstaviť, aký som bol prekvapený, keď ma na svitaní zobudil čudný hlások. Povedal: „Prosím … nakresli mi ovečku!“ „Čože?“ „Nakresli mi ovečku …“ Vyskočil som na rovné nohy, akoby do mňa udrel blesk. Poriadne som si pretrel oči. Dobre som sa pozrel. A zazrel som veľmi zvláštneho chlapčeka, ktorý ma vážne pozoroval. • • • Pretože som nikdy nekreslil ovečku, načrtol som mu jednu z tých dvoch kresieb, čo som bol schopný urobiť. Tú so zatvoreným veľhadom. A celý ohromený som počúval, ako mi chlapček vraví: „Nie! Nie! Ja nechcem slona vo veľhadovi. Veľhad je veľmi nebezpečný a slon zaberie veľa miesta. U mňa je všetko maličké. Potrebujem ovečku. Nakresli mi ovečku.“ • • • Každý deň som sa dozvedel niečo o jeho planéte, o odchode, o ceste. Išlo to veľmi pomaly, z náhodou vyslovených poznámok, keď o niečom rozmýšľal. Tak som sa na tretí deň oboznámil s drámou baobabov. Aj tentoraz to bolo vďaka ovečke, pretože malý princ sa ma znenazdajky spýtal, akoby sa ho zmocnili vážne pochybnosti: „Je to pravda, že ovečky ohrýzajú kríky, však?“ „Áno. Je to pravda.“ „Ach! To som rád.“ Nepochopil som, prečo je také dôležité, aby ovečky ohrýzali kríky. No malý princ dodal: „Teda ohrýzajú aj baobaby?“ Upozornil som malého princa, že baobaby nie sú kríky, ale stromy veľké ako kostoly, a keby so sebou doviezol aj celé stádo slonov, toto stádo by si neporadilo ani s jediným baobabom. Myšlienka o stáde slonov malého princa rozosmiala. „Museli by sa postaviť jeden na druhého …“ Ale múdro poznamenal: „Skôr než tie baobaby narastú, sú najprv malé.“ „Správne! Ale prečo chceš, aby tvoje ovečky ohrýzali malé baobaby?“ Odpovedal mi: „Len tak!“ akoby išlo o niečo samozrejmé. A musel som vynaložiť veľa dôvtipu, aby som tú záhadu sám rozlúštil. A naozaj, na planéte malého princa ako na všetkých planétach rástli užitočné i neužitočné rastliny. Teda z dobrých semien užitočné rastliny a zo zlých semien burina. Lenže semená sú neviditeľné. Spia hlboko v zemi, kým niektorému z nich nepríde na um, že sa zobudí. Nuž sa povystiera a najprv bojazlivo vyženie k slnku pôvabný neškodný výhonček. Ak je to výhonček reďkovky alebo šípového kríka, môžeme ho nechať, nech si rastie. No ak ide o burinu, treba ju vytrhnúť hneď, ako ju vieme rozoznať. Nuž a na planéte malého princa sa vyskytovali hrozné semená … boli to semená baobabov. Pôda planéty bola nimi zamorená. No ak sa do baobabu pustíme neskoro, nikdy sa ho už nezbavíme. Zaplní celú planétu. Prevŕta ju svojimi koreňmi. Ak je planéta veľmi malá a ak je baobabov veľmi veľa, roztrhnú ju na kusy. „Je to otázka disciplíny,“ povedal mi neskôr malý princ. „Keď dám ráno do poriadku seba, musím dať starostlivo do poriadku aj planétu. A musím sa prinútiť pravidelne vytrhávať baobaby, hneď ako sa dajú rozoznať od šípových kríkov, na ktoré sa veľmi podobajú, keď sú ešte malé. Je to veľmi nudná, ale veľmi ľahká robota.“ A jedného dňa mi poradil, aby som sa pousiloval urobiť výstižnú a peknú kresbu, nech si to deti u nás doma dobre vštepia do pamäti. „Ak budú raz cestovať,“ vravel mi, „môže sa im to zísť. Niekedy sa nič nestane, keď si prácu odložíme na neskoršie. No ak ide o baobaby, je to vždy katastrofa. Poznal som jednu planétu, na ktorej býval lenivec. „Zanedbal tri kríky …“ A tak som podľa údajov malého princa túto planétu nakreslil. Nerád poučujem. Ale nebezpečenstvo baobabov je tak málo známe a riziko, ktorému sa vystavuje každý, kto by zablúdil na nejakom asteroide, také veľké, že tento jediný raz urobím vo svojej zdržanlivosti výnimku. A hovorím: „Deti! Dajte si pozor na baobaby!“ Túto kresbu som tak dôkladne vypracoval preto, aby som svojich priateľov varoval pred nebezpečenstvom, ktoré im už dlho hrozí, práve tak ako mne, a ktoré nepoznajú. Ponaučenie, čo som im dal, stálo za tú námahu. Možno sa opýtate: „Prečo iné kresby v tejto knižke nie sú také veľkolepé ako obrázok baobabov?“ Odpoveď je naozaj jednoduchá: Pokúšal som sa, ale nepodarilo sa mi to. Keď som kreslil baobaby, povzbudzovalo ma vedomie, že je to naliehavá záležitosť. • • • Piateho dňa sa mi opäť vďaka ovečke odhalilo ďalšie tajomstvo života malého princa. Znenazdajky, bez okolkov sa ma spýtal, akoby to bol výsledok dlhého tajného uvažovania nad nejakým problémom: „Ak ovečka ohrýza kríky, žerie aj kvetiny?“ „Ovečka zožerie všetko, na čo natrafí.“ „Aj kvetiny, čo majú tŕne?“ „Áno. Aj kvetiny, čo majú tŕne.“ „Tak načo sú tie tŕne?“ Nevedel som to. Bol som práve veľmi zaneprázdnený, pokúšal som sa odskrutkovať silne pritiahnutý svorník na motore. A bol som naozaj ustarostený, lebo sa ukazovalo, že porucha motora je veľmi vážna, a pretože sa mi pitná voda míňala, obával som sa toho najhoršieho. „Načo sú tie tŕne?“ Malý princ sa nikdy nevzdal otázky, keď ju už raz položil. Zlostil som sa na svorník a odpovedal som mu, čo mi prišlo na jazyk: „Tŕne nie sú nanič, je to od kvetín číra zlomyseľnosť!“ „Och!“ Ale po chvíli ticha s akousi nenávisťou v hlase zvolal: „Neverím ti! Kvetiny sú slabé. Sú prostoduché. Zabezpečujú sa, ako môžu. Myslia si, že sú strašné, keď majú tŕne …“ Neodpovedal som. V tej chvíli som si vravel: „Ak ten svorník nepovolí, vyrazím ho kladivom.“ Malý princ znova prerušil moje úvahy: „A ty si myslíš, že kvetiny …“ „Ale nie! Kdežeby! Ja si nič nemyslím! Odpovedal som ti len tak, čo mi prišlo na jazyk. Ja sa predsa zaoberám vážnymi vecami!“ Hľadel na mňa celý užasnutý. „Vážnymi vecami!“ Videl ma, ako sa s kladivom v ruke, prsty čierne od starého oleja, skláňam nad akýmsi predmetom, čo sa mu zdal veľmi škaredý. „Hovoríš ako dospelí!“ To ma trochu zahanbilo. Ale on ešte nemilosrdne dodal: „Všetko popletieš … všetko pomiešaš!“ Bol naozaj veľmi nahnevaný. Pohadzoval vo vetre sýto zlatými vlasmi. Pokračoval: „Poznám planétu, kde býva jeden pán, celý červený v tvári. Nikdy neprivoňal ku kvetine. Nikdy sa nezahľadel na hviezdu. Nikdy nemal nikoho rád. Nikdy nerobil nič iné, iba spočítaval. A celý deň opakuje ako ty: „Ja som vážny človek! Ja som vážny človek!“ A to ho napĺňa pýchou. Ale to nie je človek, to je bublina!“ „Čo je to?“ „Bublina!“ Malý princ bol teraz celý bledý od hnevu. „Už milióny rokov si kvetiny vytvárajú tŕne. Napriek tomu ovečky už milióny rokov kvetiny žerú. A to nie je vážna vec, keď sa usilujeme pochopiť, prečo sa tak namáhajú, aby si vytvorili tŕne, ktoré sú im celkom nanič? Vari nie je dôležitý boj ovečiek a kvetín? Nie je to oveľa vážnejšie a dôležitejšie ako zratúvanie toho tučného červenolíceho pána? A čo ak ja poznám kvetinu, jedinú na svete, ktorá rastie iba na mojej planéte a ktorú môže ovečka zničiť jediným zahryznutím, len tak, niekedy ráno, a ani si neuvedomí, čo robí? A to vraj nie je dôležité!“ Očervenel, potom pokračoval: „Ak má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu, aká nerastie na ostatných miliónoch a miliónoch hviezd, postačí mu, aby bol šťastný, keď sa na tie hviezdy zahľadí. Povie si: ,Moja kvetina je niekde tam …“ Ale ak ovečka kvetinu zožerie, bude to preňho, akoby odrazu všetky hviezdy zhasli! A to vraj nie je dôležité!“ Nemohol už ďalej hovoriť. Odrazu sa rozvzlykal. Nastala noc. Odhodil som nástroje. Bolo mi všetko jedno, čo tam po kladive, svorníku, smäde a smrti. Na jednej hviezde, na planéte, na tej mojej, na Zemi, bolo treba utešiť malého princa! Vzal som ho do náručia. Kolísal som ho. Vravel som mu: „Kvetine, ktorú máš rád, nehrozí nebezpečenstvo … Nakreslím tvojej ovečke náhubok … Nakreslím pre tvoju kvetinu ohrádku … Nakreslím …“ Nevedel som, čo by som mal ešte povedať. Nevedel som, ako sa mu priblížiť, ako sa mu prihovoriť. Svet sĺz je taký záhadný.